Dôvod, prečo som sa vrátil k staršiemu článku "Nostalgia za Malokarpatskou vínnou cestou" (5.decembra, 2011), je láska k miestu, na ktorom tvorí vína Fedor Malík. ml.:
".. môže za to asi Modra, ktorú som ešte neobsiahol. Neviem ju uchopiť je viac ako dokážem ju vstrebať. Bude to trvať dlho a nakoniec to budem musieť vzdať a odovzdať. A snáď raz niekto z ďalších bude môcť povedať, že som jej bol roveň .. "
Malokarpatská vínna cesta je oslava vína, ktorú by mal v živote zažiť každý človek na vlastnej koži. Tvrdím, že je to silná skúsenosť ako prvý krok, ktorý vás môže priviesť k vínu. Nie je to turistická trasa ani púťová atrakcia, ale spoločenská udalosť kultúrneho významu. Na niekoľko rokov sa stala mojím domovom a súčasťou môjho života. Bol som pútnikom a zároveň hostiteľom v jednej osobe.
Keď Fedor Malík avizoval ochutnávku vína s názvom Nostalgia za Malokarpatskou vínnou cestou, neváhal som a obratom som potvrdil účasť. Kto už raz stretol Malíkovcov, vie, že dokážu vytvoriť jedinečnú atmosféru. Ich degustácie nie sú o nalievaní vína, ale o odkrývaní pivnice, života a ich remesla. Škaredé počasie odradilo náhodných návštevníkov a vo vinárstve ma privítalo sychravé, jesenné ticho a pokoj, ktorý je vyhradený pre ľudí, ktorí rozumejú vínu.
Najstarší Malík práve hodnotil vína na súťaži TERRAVINO v Izraeli, ale všetci ostatní zostali doma, aby sa o nás postarali. V kozube horel oheň, na kuchynskom stole ležali drobnosti na jazyk a na polici pod oknom vína, ktoré sme mali objaviť.
Úplne na začiatku sme s Fedorom ml. diskutovali o mladých vínach ročníku 2011. Prešli sme všetky biele odrody. Vína boli korektné, čisté a bez chýb. Zostal som príjemne naladený, pretože aj keď sú veľmi mladé, všetky ukázali svoju tvár a smer, ktorým sa bude ich vývoj uberať. Po krátkej prestávke sme si znovu sadli za stôl aby sme prešli vína, ktoré už majú svoju históriu za sebou.
Zároveň sme debatovali o pôde a o sortimente hrozna vo vinohradoch v Modre. Hovorili sme o odrodách, ktorým sa tu darí a aj o tých, ktoré sa tomuto prostrediu nevedia prispôsobiť. Zhodli sme sa na tom, že vinohrad nie je kniha ampelografie, ale vyvíjajúci sa organizmus. Akokoľvek dobre sa budete starať o vinič, jedného dňa vám aj tak zašepká, že jeho sily nestačia na to čo od neho chcete aby Vám dal. A z tých niekoľkých odrôd, ktoré máte vo vinohrade, majú potenciál na excelentné víno možno dve - tri. Nakoniec sa práve tým budete venovať s najväčšou láskou a starostlivosťou, pretože si zaslúžia najviac pozornosti. A keď sme sa dostali k Chardonnay z Nitrperkov Fedor to doslova povedal takto:
"Vinič treba nechať rásť. On najlepšie vie, čo potrebuje. A našou jedinou povinnosťou ostáva starostlivosť o jeho zdravie."
Nitrperky sú vinohrad vysadený v roku 1988 na vysokom vedení - vertiko. Namáhavá poloha, džungľa s mohutným rastom. Roky pozorovali ako vinič reaguje na jarný rez, na radikálne zelené práce a až tento rok získali pocit, že ho pochopili. Prírode treba veriť aj keď je ťažké opustiť predstavu o estetike viniča.
Ročník 2010 sme začali suchými vínami. Veltlín zelený - intenzívny a ovocný, plný, šťavnatý a korenistý. Silvánske zelené - ovocné a kvetinové, živé kyseliny, jemné a zároveň bohaté s dlhým záverom. Sauvignon - krehký, jemný a ľahký. Tramín červený - viac ovocný ako korenistý, má dlhú dochuť s minerálnym prejavom. Rulandské šedé - prekvapujúci, rozmanitý a mnohovrstevný, s dotykom dreva, karamelu a citrusového oleja. Tramín červený - barrique, po 12 mesiacoch na dreve, je bohatý a plný, expresívny s výraznými trochu neohrabanými kyselinami, ktoré budú potrebovať čas. Rizling rýnsky - polosladké, harmonické, krehké a jemné s pikantnými kyselinami a minerálnou dochuťou.
Myslím si, že ročník 2010 nás všetkých prekvapil. V tom dobrom slova zmysle. Tak ako počasie neprialo vegetačnému cyklu, o to lepšie pôsobia vína v pohári. Ročník je čistý, vyrovnaný aj keď tenší a je technologicky dokonale zvládnutý. Presvedčili sme sa, že nás všetkých bavia vína s pikantnými kyselinami, ktoré po roku vo fľaši ukázali viac ako sľubovali. Potreboval som krátku prestávku, aby som prehodil chuť a pokračovali sme ročníkom 2009.
Veltlín zelený - sladký, citrusový a mandľový. MaxFelder - rubínový, expresívny a hodvábny s kombináciou čierneho ovocia a mletej kávy. Určite si ho kúpte. Sahral Noir - opäť skvelý, korenistý, robustný, štrukturovaný a elegantný. Cabernet Sauvignon - reserva, je samá elegancia a noblesa s finesou. Počas chutnania prišla reč aj na Sahral blanc 2009. Víno, na ktoré sme trpezlivo čakali a ktoré Fedor opísal ako novorodenca:
"Narodil sa nový Sahral. Tato sa volá Tramín a mama Chardonnay. Tehotenstvo trvalo 15 mesiacov. Trochu sme prenášali. Veď komu by sa chcelo opustiť barikovo drevené bruško plné chutných kvasiniek."
Ten opis bol veľmi osobný. Tak som si hneď kúpil jednu fľašu. Kedy ju vypijem netuším, ale určite vám o tom novorodencovi ešte niečo napíšem. Nie preto, že je to raritné víno, ale práve pre ten moment, ktorého sme boli svedkami.
Moju krátku správu z Modry som neskôr doplnil o dve vína:
Najskôr Veltlin zelený 2012 - suché, je elegantné a vyzreté, keď zmizne zanechá veľmi dobrý dojem. Je to víno, ktoré by ste chceli ešte raz stretnúť. Hoci sa k nemu už nikdy nebude dať vrátiť, môžeme sa kedykoľvek vrátiť k vinárovi, ktorý ho pripravil.
A potom tu mám jeden terroir v pohári. Suchá, krehká, voňavá a svieža Feteasca Regala 2012, šťavnatá a životaschopná, kamienkovo - minerálna z Modry. Je presne taká ako má byť, keď rastie "na brehu lesa, kde je skvelý hon na hrozno aj na kameň."