piatok 29. apríla 2011

Skalická Frankovka 2008, AOV, suché, barrique / Vinárstvo Srholec / Skalica

Skalicu si spájame s trdelníkmi, modrou frankovkou, alebo s vínom od Lojza Masaryka. Nikdy by ma nenapadlo, že tam budem jedného dňa sťahovať svoju dcéru, ktorá tam dostala prácu.


Tak ako mnohí ďalší aj ja som toto mesto považoval za bohom zabudnutý kraj. Nikdy som si nenašiel čas na to, aby som tam vycestoval špeciálne kvôli vínu. Radšej som hľadal možnosti, kde v mojom blízkom okolí bude ochutnávka vín "ze záhorá". Samozrejme život chcel aby všetko bolo inak a ja okrem dôvodu na návštevu mojej dcéry mám aj radosť z cestovania po malebných pahorkoch od Trnavy do Skalice, ale predovšetkým sa teším na nádherný výhľad z vinohradov nad mestom do krajiny v ich okolí. Pomaly si už budem pamätať názvy vinohradníckych honov (Koziny, Propaste, Psíky, Kamence, Parnofajty, Líštiny, Kolébky a Vintoperky), ktoré sa zvažujú do roviny na ktorej vyrástol golfový areál. 


Skalica (slobodné kráľovské mesto) je jedno z miest do ktorého sa musíte zamilovať. Dýcha históriu, očarí dobovou architektúrou a žije s regionálnym vínom. Priznám sa, že "Vínotéka u františkánov" ma šokovala a prekvapila zároveň. Na pulte, v regáloch a chladničke nenájdete iné víno ako od producentov z "Vínnej cesty Záhorie". Obsluhe spočiatku nebudete rozumieť pre "rečovú" bariéru (už aby sa aj nárečia stali súčasťou vyučovania jazykových zručností) ale nakoniec od nej s radosťou odídete obťažkaný niekoľkými fľašami skalického vína. Seriál o vínach "ze Skalice" začnem nie hocakým vínom, ale priamo primátorským (Ing. Michal Srholec, vinár čo sa podpísal pod prvú vzorku,  bol dlhoročným primátorom mesta)

Vzhľad a farba:  elegantná, pekná, ale tenšia rubínová, vekom sa mení na farbu zrelých čerešní, víno je v pohári stále hravé a na stenách necháva zreteľné stopy alkoholu, ktoré sa lenivo plížia k hladine, keď pohár na chvíľku necháte v pokoji

Vôňa:  prekvapujúco harmonická, so stopami ovocia - sliviek a čerešní,  aj keď nie je intenzívna je dobre štrukturovaná, len čo odznejú ovocné tóny nastúpi pomaly sa plaziaci dym spáleného dubového dreva, ale nie je dotieravý, iba zreteľný a pôsobí pokojne, vystupuje z neho sladká vanilka, ktorá sa mieša so škoricovými tónmi, celé to netrvá dlho a intenzita sa každou sekundou stráca

Chuť: je okrúhla a pomerne plná, nie je robustná a napriek alkoholu, ktorý je na hodnote 13% víno pôsobí krehko a veľmi harmonicky, štrukturované taníny sú najskôr hladké a sladké a neskôr prechádzajú do adstringentných a vysušujúcich tónov čo robí záver vína tak trochu otvorený (čakáte na koniec a on už bol pred malou chviľkou). Ako dym čo sa rozplynul a vy čakáte kedy ho opäť zacítite. Koniec koncov tak ako vo vôni aj v chuti vás ovanú jemné dymové tóny. Víno má ustlané na ovocnom vankúši, ktorý je mäkký, je svieže po kyselinách, ktoré sa hrajú s vašim jazykom od začiatku do konca pokiaľ ho máte v ústach. Perzistencia je stredne dlhá aj napriek rýchlemu a akoby nedokončenému záveru. Určite sa nebudete tváriť rozpačito, pretože všetko čo ste zažili pred tým bolo hravé a veľmi fajn.

Hodnotenie:  86 bodov

Odporúčanie: ak ste zvedavý na nové veci, určite zájdite do Skalice. Masaryka alebo Podolu určite poznáte, ale ostatných ako sú p. Kopeček, Srholec, Matejka, Tureček, Horák a mnohí ďaľší, môžete spoznať len na mieste kde víno vyrábajú. Pochybujem, že sa s ich vínami dá stretnúť za "hranicami"  Vinnej cesty Záhorie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára