streda 12. decembra 2012

Chlieb náš každodenný

Odmyslime si teraz, že Vianoce sú obdobím leňošenia, vysedávania s príbuzenstvom a priateľmi, počas ktorého toho zvykneme skonzumovať oveľa viac ako inokedy. Zabudnime na tie chvíľky potom, keď sedíme sýty a pripomíname si, že obžerstvo je hriech a pripomeňme si ten čas predtým, keď celá rodina kmitá v kuchyni a pripravuje jedlá,  ktoré sa budú podávať na štedrovečernú večeru. Jedlo je totiž kľúčom k tomu po akom víne siahnete vo vašej komore, na povale, v pivnici, na balkóne, v chladničke alebo vo vašej vinotéke. Vianoce majú jednu obrovskú výhodu, ktorá uľahčuje život našim nežným polovičkám. Všimli ste si, že pred Vianocami sa nás doma nikto nikdy nepýta čo nám majú navariť? Na druhej strane zvyky, ktoré sa stali železnou košeľou si celkom radi obliekame. 

Čo myslíte ako by dopadol prieskum v slovenských domácnostiach, čo má typická rodina na stole počas štedrého večera?  Hocako nám velí viera alebo naše zvyky,  nasledovná pasáž je ukážkou čo patrilo k tradičnému koloritu:
„štedrovečerný stôl mal podľa slovanskej tradície symbolizovať hojnosť. Pod biely ľanový obrus sa kládli peniaze alebo hrsť ovsa či jačmeňa, aby sa v budúcom roku rozhojnili. Na tento deň sa aj v časoch biedy odkladala ušetrená múka, cukor, strukoviny, mak, sušené ovocie, lekvár, med, masť na vyprážanie šišiek ale aj sladké víno a večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál“
Devätoro jedál znie strašidelne, ale ak budeme považovať za jedlo všetko čo prejde našimi ústami počas vianočnej večere, tak sa k číslu 9 dopracujeme.
  1.       Oplátky s medom a orechami
  2.        Makové pupáky
  3.       Polievky ( rybacia, dubáková alebo šošovicová)
  4.        Kapustnica
  5.        Ryba (na akýkoľvek spôsob ~ dusená, grilovaná, pečená alebo vyprážaná)
  6.        Prílohy ( zemiakový šalát, občas aj zemiaky alebo domáce cestoviny)
  7.        Zeleninový šalát
  8.        Makový alebo orechový koláč (vrátane ďalších sladkých drobností)
  9.        Čerstvé a sušené ovocie, orechy
Keď už máme na papieri naše domáce menu tak môžeme začať premýšľať nad vínami. Do Vianoc máme ešte niekoľko dní, tak na výber a nákup vína budeme mať dostatok času. Rozhodne by ste sa nemali vyhýbať mladým vínam. Máme pre Vás jeden vhodný tip, ktorý sme pre vás vybrali z nášho práve realizovaného sortimentu, ktorý nám ponúkol ročník 2012. Bude veľmi vhodné ako aperitív pred samotným jedlom,  alebo ho môžete popíjať počas celého večera a v nasledujúcich dňoch. Samozrejme, že veľmi slušný výber nájdete aj v supermarketoch, kde sa teraz stretnete s veľmi pestrým sortimentom od mnohých ďalších slovenských výrobcov. Máte aj inú možnosť. Ku skvelým vínam sa dostanete priamo u vinárov, alebo vo vinotékach.

Odporúčanie:  Chardonnay ročník 2012, suchévás zaujme čistým odrodovým, ovocným prejavom v chuti aj vo vôni, víno má veľmi príjemnú  a bohatú vôňu a v chuti je temperamentné a šťavnaté, kyseliny sú uhladené, svieže a spolu s ostatnými zložkami pôsobia veľmi harrmonicky
K polievkam a hlavnému jedlu, ktoré tvorí ryba, alebo kapustnica odporúčame niečo zrelšie, ale nie zase príliš bohaté ani robustné. Ak je to možné vyberte vždy dve až tri alternatívy, jednak preto že je príležitosť otvoriť viac vín, potom preto, že k stolu sa zíde viac ľudí a v neposlednom rade aj preto, že vo veľkej spoločnosti majú ľudia možnosť voľby a bolo by sklamaním aj pre hostiteľa ak by sa jedným vínom netrafil všetkým do chuti. 

Odporúčanie: Veltlínske zelené Klasik ročník 2009, suché. Toto víno si vás privinie a určite sa k nemu budete opakovane vracať. Je to víno, ktoré potrebuje slávnostne prestretý stôl a kvety vo váze, pretože to si zaslúži. Vymyká sa z dlhého radu vín, pretože pri jeho príprave sme sa vrátili k technologickým postupom našich predkov. Ak sa k tomuto vínu dostanete zistíte, že je vo svojej podstate príjemne jednoduché a priamočiare. Je to také to víno pravého priateľstva a pohody. Je verné  a málovravné, ale o to viac je harmonické. A nakoniec vyžaruje z neho aj pokoj a tichá radosť.

Pre tých čo milujete experimenty vyskúšajte naše červené odporúčanie. Rulandské modré ročník 2009, suché, ktoré Vás zaujme zručným spracovaním a čistotou prejavu. Je to jemne vychované víno s dobrými spôsobmi, ako dobre oblečený gavalier vo fraku, ktorý práve vstúpil do miestnosti kde začali hrať valčík. Vyvolá práve toľko vzruchu koľko treba na požiadanie o prvý tanec prvú dámu plesu. Budete sa dobre zabávať, je to skvelý, zhovorčivý a hravý tanečník. 

Veľkú časť jedál na vianočnom stole tvoria koláče a koláčiky od výmyslu sveta a záver stolovania patrí ovociu v čerstvom alebo sušenom stave. Aj keď sa im mnohí snažíte vyhnúť keď sú na stole,  nevyhnite sa prírodne sladkému vínu, ktorého spoločnosť si tieto sladké radosti výslovne žiadajú.
Odporúčanie: Tramín červené  ročník 2012, sladkéJe víno, ktoré patrí k vrcholu každého gurmánskeho hodovania. Víno vás očarí čistým štýlom a dokonalým technologickým prevedením. Má očarujúcu žlto zelenú farbu zo zlatistými tónmi. Je bohaté a korenisté . Vôňu má nevtieravú s príjemným citrusovým prejavom. Na záver Vás prekvapia tóny lesného medu. Emočný výbuch zažijete pri prvom dúšku, keď chuť doslova exploduje vo vašich ústach a predstaví sa vám bohatou škálou príjemných ovocných chutí, s neposlušnými hravými kyselinami, ktoré aj napriek tomu, že tvoria len zlomok obsahu prírodného cukru, pôsobia veľmi harmonicky.

Tak a dostali sme sa na koniec nášho vianočného hodovania, ktoré zvykne zdobiť kopa riadu, načaté fľaše a poloprázdne poháre. Dúfame, že podobné zátišie vám nikdy neuberie nič so sviatočnej nálady,  ktorú ste si pestovali celý deň aby vám a vašim blízkym večer robila radosť. Tak ako už dlho veríme tomu, že čas na sviatočnú náladu je každý deň v prípade, že sa vám podarí spojiť vašich blízkych a priateľov s dobrým jedlom a skvelým vínom.

streda 5. decembra 2012

Brilianty v kuchyni Brasserie Anjou

Vraj my gurmáni sme si v mnohom podobní so zberateľmi. Občas s posadnutosťou zbierame kulinárske zážitky a nenecháme si ujsť žiadnu príležitosť po ktorej si odkladáme ďalší do zbierky ktorú si zhromažďujeme v našej pamäti. Neskôr so vzrušujúcim leskom v očiach a šibalským úsmevom v kútikoch úst nadšene spomíname na prvé veľké bordeaux, portské, champagne, foie gras, ustrice alebo kaviár a opisujeme veci, miesta a atmosféru, ktoré majú pre nás zvláštnu a neopísateľnú hodnotu.


Priznám sa, že kým som neprijal pozvanie Hotela Sheraton Bratislava na prezentáciu *Truffle Menu* tak som vôbec netušil, že po Francii a Itálii je práve Chorvátsko považované za ďalšiu významnú hľuzovkovú destináciu, ktorá sa navyše pýši tým, že tu v roku 1999 našli prvú najväčšiu bielu hľuzovku na svete (vážila 1,31 kg) ktorá bola zapísaná do Guinnessovej knihy rekordov. O pár rokov neskôr v Talianskom Toskánsku našli o 200 gramov ťažšiu a vydražili ju na simultánnej aukcii za neuveriteľných 300.000 US$. V  Chorvátsku sa radi pochvália aj tým, že hľuzovku považujú za národný poklad, ktorý chránia zákonom. Sú hrdí na to že sa u nich vyskytuje biela hľuzovka, ktorá je oveľa vzácnejšia a dosahuje väčšie rozmery ako je jej čierna sestra. Tú sa podarilo *uloviť* rekordne veľkú na začiatku tohoto roku vo Francii. Keby sme ju položili vedľa predchádzajúcich dvoch tak by nevyzerala vôbec ako nejaký trpazlík pretože mala úctyhodných 1,27 kg.

Hľuzovky do Sheratonu priviezol Tomáš Opletal spoločne s Damirom Mondrušanom šéfkuchárom reštaurácie Zigante, ktorá je známa nielen tým, že sa v nej pripravujú jedlá výhradne s hľuzovkami, ale aj tým že práve jej majiteľovi pánovi Giancarlo Zigante sa podarilo nájsť najväčšiu hľuzovku na svete. Firma, ktorá nesie jeho meno sa venuje gastronómii a samozrejme aj výrobe špecialít na báze hľuzovky. Najbližšia predajňa kde ich môžete kúpiť je vo Viedni. Ale ak sa rozhodnete, že zájdete na nákupy, rád by som Vás upozornil, že pred cestou si radšej ešte skontrolujte výšku zostatku finančných prostriedkov na vašom účte. Ak sa vám ale nechce cestovať tak môžete nakupovať online z pohodlia vášho domova.

Tomáša Opletala pravdepodobne netreba nejak zvlášť predstavovať. Ešte pred nedávnom ste ho mohli vidieť v reštauráciach Flowers & Camouflage v centre Bratislavy kam sa dostal cez Londýn, Paríž, Prahu a Stockholm. Dnes ho môžete stretnúť na novej pozícii šéfkuchára v Brasserie Anjou, kde sa pred pár dňami predstavil špeciálnym hľuzovkovým menu na ktoré si priviezol rozhodujúce ingrediencie priamo z chorvátskeho mestečka Livade. Nemal to však celkom jednoduché, pretože zber hľuzovky prežil na vlastnej koži. Svoju misiu považoval za úspešnú pretože sa mu po niekoľko hodinovom úsilí podarilo nájsť aspoň jeden malý (niekoľko gramový) kúsok tejto vzácnej huby.

Hľuzovka je vreckatá huba, ktorá patrí do skupiny podzemných húb. Najčastejšie sa vyskytuje v porastoch zmiešaných listnatých lesov v symbióze s drevinami dubu, buku a hrabu. Plodnice sa tvoria pod povrchom zeme a preto jediný spôsob šírenia spór je prostredníctvom živočíchov, ktoré láka huba svojou výraznou a špecifickou vôňou. Táto je veľmi bohatá a intenzívna, charakteristická aromatickými látkami ktoré pripomínajú sladkú kukuricu, jemne pražený jačmenný slad, čerstvo roztlačený cesnak alebo aj zrelé lesné jahody. Majú radi teplo a dostatok zrážok a v chorvátskom Livade sa zberajú z ílovitej pôdy. Keď plodnica dozrie tak sa z nej uvoľňujú charakteristické aromatické látky, ktoré ju pomáhajú zberačom lokalizovať a nájsť. Zrelá hľuzovka je vo vnútri pevná a krehká, v strede mäkká. Na povrchu má obal pripomínajúci šupku (perídium), ktorá sa neolupuje, ale zostáva jej súčasťou aj po dôkladnom zbavení sa mechanických nečistôt.

Hlavným dôvodom používania hľuzoviek v gastronómii je ich príjemná a neopakovateľná vôňa. Patria k základným ingredienciám francúzskej haute cuisine, ktorá ponúka luxusné jedlá. Hľuzovka dáva jedlu pocit jedinečnosti. Možno ju pritom použiť na ochutenie akýchkoľvek jedál. Najvhodnejšie sú tie, ktoré nemajú výraznú vôňu ani chuť. Niektorí gurmáni ju majú radi zmiešanú s maslom a natretú na čerstvý chlieb. Často sa používa ako prísada na prípravu cestovín ale aj vo forme hoblín na ich ochutenie. Je vhodná nielen na prípravu omáčok, ale aj na ozdobu jedál. Kombinácia so syrom je famózna. Vyskúšajte ráno prekrojiť camembert na dva - tri pláty a nasypte medzi ne hľuzovku. Potom ho zabalte a odložte. Cez deň syr preberie nevšednú arómu a večer máte delikatesu hotovú ku ktorej sa vám bude žiadať otvoriť fľašu dobrého vína.

Zberu hľuzovky sa venujú celé tímy špecializovaných zberačov (na slovensku sa im v minulosti hovorilo hľuzovkári, alebo hubkári), ktorí využívajú na jej lokalizáciu cvičených psov. V sezóne zberu od septembra do januára pracuje pre Zigante 500 ľudí a viac ako 30 psov. Pes už dávno nahradil v minulosti používané prasiatka, ktoré sa ukázali ako málo efektívne, pretože tie nájdenú hľuzovku zvyčajne veľmi poškodili alebo zjedli. Okrem toho masívna deštrukcia pôdy počas vyhrabávania huby prasiatkami poškodzovala aj samotné náleziská. Výcvik psa na zber začína už od mladého šteňaťa, ktorému do potravy pridávajú malé dávky hľuzovky, aby si zvykal na jej vôňu a neskôr aby si ju počas vyhľadávania pamätal. Neskôr keď ide pes na zber hladný tak pach objavenej hľuzovky mu pripomína dávku jedla.

Hľuzovky sú vzácne, ale aj drahé preto, že sa hľadajú ako diamanty. Nikto nevie kde sú, koľko ich tam bude, aké budú veľké a ani to ako hlboko sú pod zemou. Nikto nevie kedy začali rásť ani to kedy dozrejú. Ak ich nenájdete v rozhodujúcom čase, tak jednoducho zhnijú. V čase zberu existujú špecializované trhy, alebo burza na ktorú prichádzajú obchodníci, majitelia reštaurácii a špecializovaných obchodov aby nakupovali a handovali sa o cene tejto vzácnej huby. V dňoch keď sú zberači neúspešný a dopyt je veľký rastie aj cena do závratných výšok.

Slovensko bolo v minulosti považované za hľuzovkársku veľmoc v strednej Európe. Ako sa dá dozvedieť z mnohých kníh, tak sa tu hľuzovky vyskytovali v hojnom počte. Zbierali sa v Limbachu a na Žitnom ostrove. Známou lokalitou bolo Moravské Lieskové, Bošáca ale aj pohorie Tribeč. Za najdôležitejšiu a najkomplexnejšiu prácu o výskyte a použití hľuzoviek na Slovensku sa považuje práca Dr. Hollosa z roku 1911, v ktorej nájdete aj tabuľku s evidenciou obchodníka o množstve nakúpených hľuzoviek v rokoch 1895 - 1909. Posledné údaje o hubkároch (hľuzovkároch) u nás sú z roku 1948.

A na záver jedna dobrá rada a odporúčanie od Juraja Fándlyho z jeho knihy *Zelinkár* z roku 1793:
O tejto hube starodávňi autori nič nepisaľi a predsa je veľmi silná a vzácna, najmä ak sa podobá prirodzeniu alebo mechúru, že posilňuje prirodzenie a silno pobáda k telesným skutkom, pretože zvyšuje pohlavnú túžbu ak sa za pol lota prachu z nej zmieša so štvrťkou mletej červenej papriky a sa dá do nápoja. Tento nápoj mužom pomáha, aby boli schopní svoje manželské práva a povinnosťi si plniťi.
Takže drahí priatelia, ak by ste túto radu chceli využiť máte si možnosť do nedele 9.12. ako hostia Brasserie Anjou a šefkuchára Tomáša Opletala vychutnať domáce fettuccine s bielou hľuzovkou alebo ďalšie špeciality ktoré nájdete v *Truffle Menu*. Rozhodne sa nezabudnite spýtať na vynikajúci dezert ktorý bol mojim favoritom na prezentácii. Domáca hľuzovková zmrzliva na omáčke zabaione, ktorá sa pripravuje zo žĺtkov, portského vína a smotany. Samozrejmou súčasťou vášho hodovania bude aj kompletný someliersky servis.

Ak sa náhodou k spomenutým hľuzovkovým špecialitám dostanete, spomeňte si na francúzskeho gurmána Brillant-Savarina, ktorý ich nazval briliantom v kuchyni, pretože ani tých vzácnych kameňov nie je také obrovské množstvo a napriek tomu každý jeden kus dokáže priniesť radosť a pôsobivý zážitok každému kto ho uvidí.

utorok 4. decembra 2012

Ročník 2012 ~ rekapitulácia ~ fakty, nádeje a očakávania


Raz darmo deň pred večerou netreba chváliť. Vravievali nielen starí vinohradníci a určite vedeli o čom hovoria. Hoci nám všetkým tento rok slniečko robilo radosť, pre mnohých vinárov sa stalo nočnou morou a zároveň prekliatím v podobe starosti o budúcu podobu vína, ktoré by malo zostať pre zákazníka rovnako dobré a atraktívne ako pred rokom a v ročníkoch pred ním. Preto som celé leto vysvetľoval mnohým vínomilcom, že vinič je nielen slnkom živý, ale pre jeho riadny fyziologický vývoj potrebuje aj trochu vlahy a kopec iných drobností.

Tento rok opätovne potvrdil, že veci nášho vinárskeho sveta treba dostať do poriadku aby bolo normálne, že vinár – enológ je ten ktorí určuje kedy je pre skvelé víno najvhodnejší zber tej ktorej odrody a vinohradník je ten človek, ktorí má za úlohu toto hrozno dopestovať zdravé. Ako najideálnejšie spojenie sa predsa len ukazuje keď osoba vinára a vinohradníka je tá istá osoba, pretože niektoré odrody bolo treba pozbierať veľmi skoro a iné bolo treba nechať vo vinici trochu dlhšie. V čase spracovania hrozna som strávil v mojej garáži menej času ako pred rokom ale o to viac som ho venoval pozorovaniu iných ako sa pasujú s tohoročným čarovaním prírody vo vinohradoch.

Predchádzajúce Vianoce sme pravdepodobne na Slovensku dostali trochu šťastia, ktorého sa neušlo  vinárom v iných destináciách, kde vinič v priebehu zimy a na jar z časti zamrzol. Jar bola pre nás vcelku priaznivá a vytvorila vhodné prostredie na kvalitné odkvitnutie hrozna. V tomto období sme už každé ráno vstávali a pozerali na oblohu, či nám Perún neposlal zopár dažďových oblakov. Je síce pravda, že vinič má tú výhodu, že ak má správne vyvinutý koreňový systém, tak si vlahu dokáže potiahnuť z veľkej hĺbky. To však neplatí pre mladé vinohrady, alebo pre vinohrady kde koreňový systém nesiaha hlboko a tvoria ho len plytké korene. Tam bol deficit vlahy viditeľný nielen na strapcoch hrozna, ale aj na porastoch viniča. Suchá perióda sa niesla prakticky celým letom a trvala až do konca septembra a na niektorých miestach ešte o mesiac dlhšie, čo v praxi znamenalo skrátenie kampane zberu hrozna  o 3 – 4 týždne. Extrémom bol aj začiatok zberu skoro zrejúcich aromatických odrôd hrozna v polovici mesiaca august.

Teplé a suché počasie na jednej strane znížilo nároky na ochranu hrozna proti hubovitým chorobám (tlak infekčných chorôb bol na niektorých miestach veľmi nízky), ale na druhej strane znížilo výnosy z vinohradov a samotnú výlisnosť hrozna (niektoré zdroje a samotní vinári uvádzajú hodnoty o 10% - 30% nižšie oproti minulému roku), čo v preklade znamená že sme z jedného hektára plochy vinice obrali menej hrozna alebo že sme z jedného kilogramu obratého hrozna získali lisovaním menej muštu. Okrem toho, všetky odrody mali tendenciu dosiahnuť vysoký obsah cukrov bez toho aby hrozno dosiahlo fyziologickú zrelosť, čo bolo obzvlášť viditeľné pri skôr dozrievajúcich odrodách kde sme mnohí už koncom augusta pozorovali veľmi rýchle straty kyselín pri vysokom obsahu cukrov. 

Počasie sa navyše pohralo s odrodami tak, že sa zbláznili ich biologické hodiny a všetky stratili schopnosť dozrievať vo svojom normálnom fyziologickom čase a akoby sa dohodli sa dozrejú naraz. Toto bol pravdepodobne kľúčový moment, ktorý sa podieľal na tom či dnes na základe toho čo máme v pivnici môžeme hovoriť o priaznivom a vydarenom, alebo o výnimočnom ročníku. Pravdepodobne so mnou budete súhlasiť, že už v decembri  tvrdiť, že sa jedná o vynikajúci, výnimočný alebo o excelentný ročník je predčasné. Počkajme si ešte pár mesiacov kým víno prejde zo štádia tvorby do fázy zrenia, ktorá nám pravdepodobne potvrdí správnosť prvých odhadov o vydarenosti tohto ročníku.

Ročník 2012 možno pokojne posadiť za jeden stôl vedľa ročníku 1997 (spolu s podobnými ročníkmi 2000, 2003, 2006, 2009) ktorý sa tiež vyznačoval netypickými extrémami. Vysoké priemerné teploty a deficit vlahy sa síce odzrkadlili aj na kvalite hrozna, ale na druhej strane by bolo nekorektné tvrdiť, že hrozno bolo špatnej kvality. Práve naopak. Bolo zdravé a ostatné kvalitatívne parametre boli v rukách samotných vinárov a vinohradníkov. Skúsenosti z predchádzajúcich podobných ročníkov preverili vinársku pamäť a v tomto roku už nikto z nás nečakal na hrozno s vysokou koncentráciou cukrov a ani sa nenaháňal za vysokými prívlastkami, ale všetci sme svorne skloňovali slovíčko kyseliny, fyziologická zrelosť a hovorili sme o technologickej, aromatickej a fenolickej zrelosti. 

Biele a modré odrody na výrobu bielych a ružových vín sme v tomto roku všetci zberali veľmi zavčasu, často s nižšími prívlastkami, len aby sme zachovali obsah kyselín, ktoré mali tendenciu prudkého poklesu v priebehu len pár dní (o čom sme sa mnohí presvedčili), pretože pri niektorých odrodách o výške kyselín skutočne rozhodlo posledných 24 hodín (čo by sme dali za kyseliny z ročníku 2010!). Bielym odrodám bolo treba venovať výnimočne veľkú pozornosť z pohľadu stanovenia termínu zberu.  Pokiaľ vinár poznal z predchádzajúcich rokov znaky, ktoré pri zrení hrozna sprevádzajú odrodu a podarilo sa mu rozoznať ich signály v tomto roku, určite sa budeme tešiť na plné, bohaté, šťavnaté a svieže vína s potenciálom zrenia. V opačnom prípade nás čakajú vína tenšie, s deficitom kyselín a možno aj s vyšším obsahom alkoholu. Dá sa predpokladať, že sa stretneme aj s množstvom vín so zvyškovým cukrom.  Aj napriek všeobecnému tvrdeniu, že ročník 2012 je priaznivejšie naklonený modrým odrodám mnohé biele vína (Pinoty, Rizling rýnsky aj vlašský) môžeme zaradiť medzi  príjemne plné, jemne ovocné a bohato aromatické (taký bude Tramín, Pálava aj Devín). Nájdete medzi nimi extrémne suché vína a tiež vína so zvyškovým cukrom. Opäť sa potvrdilo, že najlepšie polohy sú schopné dať aj v extrémnych rokoch bez kompromisu veľmi kvalitné hrozno.

Ročník 2012 bude s najväčšou pravdepodobnosťou ročníkom červených vín.  Toľko skloňované a vinármi omieľané slovíčko ~ kyseliny ~ sa pekne predýchali (alebo ak chcete tak odbúrali)  v samotnom hrozne vo vinici a mnohé červené vína sa po vinifikácii v pivnici nápadne podobajú vínam z južných oblastí Európy. Vína majú sýtu, intenzívnu farbu a výrazný ovocný prejav. Okrem toho ich príroda obdarila aj veľkým bohatstvom vo forme vysokého obsahu tanínov a trieslovín, čím ich vopred odsúdila na dlhodobé zrenie do atraktívnej podoby, ktorej potenciál je už teraz prekvapujúci.  Myslím si, že mnohé červené vína ročníka 2012 sa stanú na dlhú dobu tichým spoločníkom drevenej sudoviny každého objem, v ktorej dostanú aristokratickú výchovu a kde ich oblečú do hebučkých, hodvábnych košieľ. Ak vám to len trochu vinári dovolia, rozhodne sledujte vývoj Frankovky modrej, ale aj Cabernetu. Sám som zvedavý do akej podoby sa nám tento rok podarí skrotiť a vychovať Pinot Noir a môjho obľúbeného favorita Svätovavrinecké. 

pondelok 3. decembra 2012

Vyhodnotenie ankety / Už som ochutnal

Dnes je mesiac odo dňa kedy sa oficiálne môžeme tešiť z mladých vín ročníku 2012. Podľa legislatívy platnej na Slovensku, je možné označovať a uvádzať víno do trhu nasledovne:
§ 25 Podmienky uvádzania na trh
(1) Ak sa víno vyrobí v tom istom kalendárnom roku, v ktorom sa uskutočnil zber hrozna na jeho výrobu, je zakázané také víno uvádzať na trh vo fľašiach pred prvým novembrovým pondelkom daného kalendárneho roka
§ 28 Označovanie vinárskych produktov
(7) Označovať víno slovami „mladé víno“ možno víno s chráneným označením pôvodu, ak je víno naplnené do spotrebiteľského balenia najneskôr do konca kalendárneho roku, v ktorom sa vykonal zber hrozna použitého na výrobu tohto vína. Také víno možno začať uvádzať na trh najskôr v prvý novembrový pondelok roku zberu hrozna 
Preto občas rozpačito vyznievajú aktivity vinárov, ktorí sa snažia byť rýchlejší a najrýchlejší a pokúšajú sa predbehnúť ostatných, len aby získali nejakú pomyslenú výhodu na trhu. Ale o tom som nechcel písať.
Siahli ste po Svätokatarínskom, Svätomartinskom, Novelle, Beaujolais, alebo inom víne označené ako Mladé víno? Ktoré Vás zaujalo? Zaznamenali ste aktivity, ktoré sú oslavou skončenia vinársko - vinohradníckeho roku a ktoré propagovali počas celého novembra mladé vína? Anketa s otázkou, ktoré *mladé vína* sa vám už podarilo ochutnať, mala za cieľ tak trochu mapovať vašu zvedavosť a preferencie k práve uvádzaným vínam do trhu. Rovnaká téma zaujímala aj bloggera na známom blogu o víne Jižní svah v čechách. Takže máte možnosť si pozrieť a porovnať správanie sa #vinomilcov za riekou Moravou. 

Ako to u nás dopadlo? Najvýznamnejším zistením ankety je skutočnosť, že ak prestanete pravidelne písať do blogu, vaša čítanosť klesne na nulu a vy si môžete pekne krásne na novo od začiatku začať budovať komunitu čitateľov. Ale teraz vážne. Potešilo ma 13 #vínomilcov, ktorí zostali blogu verní aj napriek mojej dlhej odmlke a nechali po sebe nejakú stopu. Viac ako 61% z vás ochutnalo mladé víno slovenského pôvodu, ktoré si už druhým rokom buduje svoju vlastnú identitu pod názvom *Svätokatarínske*. Necelá polovica z vás si k nemu prikúpila aj francúzske Beaujolias a na treťom mieste skončilo českomoravské Svätomartinské. 


Hoci som si išiel nohy zodrať, tento rok som opäť nenatrafil na talianske Novello (hoci jeden z vás sa priznal k tomu že ho ochutnal). Ak niekto viete kde sa dá na slovensku zohnať a ochutnať ho, sem s tou informáciou. Predpokladám, že ľudí čo ochutnali mladé slovenské víno bude viac aj preto, že 53% z vás sa priznalo že ochutnalo iné mladé víno. Určite v tom budú aj vína označené ako *Mladé víno*, ktoré ešte stále tradične uvádzajú na trh niektorí naši výrobcovia, alebo víno rovno od výrobcu zo súdkov. Predpokladám že veľké vínomilecká pospolitosť si nenechal ujsť ochutnávku nejakého GruVee z Rakúska, alebo niečo mladé od Balatonu, z Neszmely či Móru. 

Hlasovať môžete v novej ankete, ktorá sa týka témy uzáverov na víno. Ako je pre vás dôležité čím je uzatvorená fľaša vína? Ak sa máte pri nákupe vína na večeru rozhodnúť medzi vašimi dvomi obľúbenými vínami, rozhodnete sa kúpiť víno pod korkom, alebo uzatvorené screw capom?