Ročník 2012 ~ rekapitulácia ~ fakty, nádeje a očakávania

Raz darmo deň pred večerou netreba chváliť. Vravievali nielen starí vinohradníci a určite vedeli o čom hovoria. Hoci nám všetkým tento rok slniečko robilo radosť, pre mnohých vinárov sa stalo nočnou morou a zároveň prekliatím v podobe starosti o budúcu podobu vína, ktoré by malo zostať pre zákazníka rovnako dobré a atraktívne ako pred rokom a v ročníkoch pred ním. Preto som celé leto vysvetľoval mnohým vínomilcom, že vinič je nielen slnkom živý, ale pre jeho riadny fyziologický vývoj potrebuje aj trochu vlahy a kopec iných drobností.

Tento rok opätovne potvrdil, že veci nášho vinárskeho sveta treba dostať do poriadku aby bolo normálne, že vinár – enológ je ten ktorí určuje kedy je pre skvelé víno najvhodnejší zber tej ktorej odrody a vinohradník je ten človek, ktorí má za úlohu toto hrozno dopestovať zdravé. Ako najideálnejšie spojenie sa predsa len ukazuje keď osoba vinára a vinohradníka je tá istá osoba, pretože niektoré odrody bolo treba pozbierať veľmi skoro a iné bolo treba nechať vo vinici trochu dlhšie. V čase spracovania hrozna som strávil v mojej garáži menej času ako pred rokom ale o to viac som ho venoval pozorovaniu iných ako sa pasujú s tohoročným čarovaním prírody vo vinohradoch.

Predchádzajúce Vianoce sme pravdepodobne na Slovensku dostali trochu šťastia, ktorého sa neušlo  vinárom v iných destináciách, kde vinič v priebehu zimy a na jar z časti zamrzol. Jar bola pre nás vcelku priaznivá a vytvorila vhodné prostredie na kvalitné odkvitnutie hrozna. V tomto období sme už každé ráno vstávali a pozerali na oblohu, či nám Perún neposlal zopár dažďových oblakov. Je síce pravda, že vinič má tú výhodu, že ak má správne vyvinutý koreňový systém, tak si vlahu dokáže potiahnuť z veľkej hĺbky. To však neplatí pre mladé vinohrady, alebo pre vinohrady kde koreňový systém nesiaha hlboko a tvoria ho len plytké korene. Tam bol deficit vlahy viditeľný nielen na strapcoch hrozna, ale aj na porastoch viniča. Suchá perióda sa niesla prakticky celým letom a trvala až do konca septembra a na niektorých miestach ešte o mesiac dlhšie, čo v praxi znamenalo skrátenie kampane zberu hrozna  o 3 – 4 týždne. Extrémom bol aj začiatok zberu skoro zrejúcich aromatických odrôd hrozna v polovici mesiaca august.

Teplé a suché počasie na jednej strane znížilo nároky na ochranu hrozna proti hubovitým chorobám (tlak infekčných chorôb bol na niektorých miestach veľmi nízky), ale na druhej strane znížilo výnosy z vinohradov a samotnú výlisnosť hrozna (niektoré zdroje a samotní vinári uvádzajú hodnoty o 10% - 30% nižšie oproti minulému roku), čo v preklade znamená že sme z jedného hektára plochy vinice obrali menej hrozna alebo že sme z jedného kilogramu obratého hrozna získali lisovaním menej muštu. Okrem toho, všetky odrody mali tendenciu dosiahnuť vysoký obsah cukrov bez toho aby hrozno dosiahlo fyziologickú zrelosť, čo bolo obzvlášť viditeľné pri skôr dozrievajúcich odrodách kde sme mnohí už koncom augusta pozorovali veľmi rýchle straty kyselín pri vysokom obsahu cukrov. 

Počasie sa navyše pohralo s odrodami tak, že sa zbláznili ich biologické hodiny a všetky stratili schopnosť dozrievať vo svojom normálnom fyziologickom čase a akoby sa dohodli sa dozrejú naraz. Toto bol pravdepodobne kľúčový moment, ktorý sa podieľal na tom či dnes na základe toho čo máme v pivnici môžeme hovoriť o priaznivom a vydarenom, alebo o výnimočnom ročníku. Pravdepodobne so mnou budete súhlasiť, že už v decembri  tvrdiť, že sa jedná o vynikajúci, výnimočný alebo o excelentný ročník je predčasné. Počkajme si ešte pár mesiacov kým víno prejde zo štádia tvorby do fázy zrenia, ktorá nám pravdepodobne potvrdí správnosť prvých odhadov o vydarenosti tohto ročníku.

Ročník 2012 možno pokojne posadiť za jeden stôl vedľa ročníku 1997 (spolu s podobnými ročníkmi 2000, 2003, 2006, 2009) ktorý sa tiež vyznačoval netypickými extrémami. Vysoké priemerné teploty a deficit vlahy sa síce odzrkadlili aj na kvalite hrozna, ale na druhej strane by bolo nekorektné tvrdiť, že hrozno bolo špatnej kvality. Práve naopak. Bolo zdravé a ostatné kvalitatívne parametre boli v rukách samotných vinárov a vinohradníkov. Skúsenosti z predchádzajúcich podobných ročníkov preverili vinársku pamäť a v tomto roku už nikto z nás nečakal na hrozno s vysokou koncentráciou cukrov a ani sa nenaháňal za vysokými prívlastkami, ale všetci sme svorne skloňovali slovíčko kyseliny, fyziologická zrelosť a hovorili sme o technologickej, aromatickej a fenolickej zrelosti. 

Biele a modré odrody na výrobu bielych a ružových vín sme v tomto roku všetci zberali veľmi zavčasu, často s nižšími prívlastkami, len aby sme zachovali obsah kyselín, ktoré mali tendenciu prudkého poklesu v priebehu len pár dní (o čom sme sa mnohí presvedčili), pretože pri niektorých odrodách o výške kyselín skutočne rozhodlo posledných 24 hodín (čo by sme dali za kyseliny z ročníku 2010!). Bielym odrodám bolo treba venovať výnimočne veľkú pozornosť z pohľadu stanovenia termínu zberu.  Pokiaľ vinár poznal z predchádzajúcich rokov znaky, ktoré pri zrení hrozna sprevádzajú odrodu a podarilo sa mu rozoznať ich signály v tomto roku, určite sa budeme tešiť na plné, bohaté, šťavnaté a svieže vína s potenciálom zrenia. V opačnom prípade nás čakajú vína tenšie, s deficitom kyselín a možno aj s vyšším obsahom alkoholu. Dá sa predpokladať, že sa stretneme aj s množstvom vín so zvyškovým cukrom.  Aj napriek všeobecnému tvrdeniu, že ročník 2012 je priaznivejšie naklonený modrým odrodám mnohé biele vína (Pinoty, Rizling rýnsky aj vlašský) môžeme zaradiť medzi  príjemne plné, jemne ovocné a bohato aromatické (taký bude Tramín, Pálava aj Devín). Nájdete medzi nimi extrémne suché vína a tiež vína so zvyškovým cukrom. Opäť sa potvrdilo, že najlepšie polohy sú schopné dať aj v extrémnych rokoch bez kompromisu veľmi kvalitné hrozno.

Ročník 2012 bude s najväčšou pravdepodobnosťou ročníkom červených vín.  Toľko skloňované a vinármi omieľané slovíčko ~ kyseliny ~ sa pekne predýchali (alebo ak chcete tak odbúrali)  v samotnom hrozne vo vinici a mnohé červené vína sa po vinifikácii v pivnici nápadne podobajú vínam z južných oblastí Európy. Vína majú sýtu, intenzívnu farbu a výrazný ovocný prejav. Okrem toho ich príroda obdarila aj veľkým bohatstvom vo forme vysokého obsahu tanínov a trieslovín, čím ich vopred odsúdila na dlhodobé zrenie do atraktívnej podoby, ktorej potenciál je už teraz prekvapujúci.  Myslím si, že mnohé červené vína ročníka 2012 sa stanú na dlhú dobu tichým spoločníkom drevenej sudoviny každého objem, v ktorej dostanú aristokratickú výchovu a kde ich oblečú do hebučkých, hodvábnych košieľ. Ak vám to len trochu vinári dovolia, rozhodne sledujte vývoj Frankovky modrej, ale aj Cabernetu. Sám som zvedavý do akej podoby sa nám tento rok podarí skrotiť a vychovať Pinot Noir a môjho obľúbeného favorita Svätovavrinecké.