sobota 28. augusta 2010

Aké si slovenské Veltlínske zelené?

Určite mladé a určite dobré. V inom vydaní tohoto časopisu som túto odrodu zaradil medzi obzvlášť vhodnú na výrobu mladých vín. Tým som však nechcel napísať, že Veltlínske zelené nie je možné použiť na výrobu „ veľkých “ bielych vín. Aj napriek tomu, že som hovoril o niekoľkých prvenstvách tejto odrody, nemôžem o nej zatiaľ napísať to čo o Frankovke modrej. Zatiaľ ju všetci považujeme za odrodu, ktorá necháva vyniknúť vlastnostiam, ktoré si ceníme na mladých vínach. Budúcnosť a novú éru má táto odroda ešte len pred sebou. Tá sa začne vtedy, keď zopár vinohradníckych nadšencov vysadí nové vinice tejto odrody na dobrých polohách a pristúpi k „ zelenému zberu “ , čím bude regulovať veľkosť úrody nielen zimným rezom, ale aj prvým zberom pred samotným dozrievaním hrozna skôr, ako sa uzatvoria strapce. Môžem vám povedať, že na ten čas, kedy sa tak stane, sa skutočne teším. Zatiaľ si musíme vystačiť s „ veľkými “  Veltlínmi z Rakúska.

Tak ako u Frankovky modrej aj u Veltlínu zeleného sa Dolné Rakúsko považuje za jeho pravlasť. Niektoré odborné zdroje uvádzajú, že sa nedá vylúčiť, že krajinou pôvodu tohto hrozna je severné Taliansko, podľa podobnosti názvu odrody a údolia Valtelino.  Rakúsko okrem toho, že je pravdepodobnou kolískou,  v ktorej sa Veltlín narodil, je aj krajinou, v ktorej má najväčší pestovateľský význam. Odtiaľ sa rozšírila za rieku Moravu a za Dunaj na územie Čiech, Moravy a Slovenska. Našla si tu niekoľko skvelých polôh vo významných vinohradníckych oblastiach,  na ktorých sa jej mimoriadne darí.

Výnimočne dobré vína poskytuje toto hrozno z viníc, ktoré rastú na vrcholoch pahorkov a náhorných plošinách, alebo aj na menej svahovitých polohách. Podobne ako Frankovka modrá aj Veltlínske zelené je vďačné za slnečné, vzdušné a teplé polohy. Je mimoriadne náročné na pôdu. Potrebuje hlboké a dobre výživné,  ľahké pôdy. Neznáša pôdy s vysokým obsahom vápnika ani trvale vlhké pôdy. Do stavu zrelosti sa dostane za 179 dní od pučania. Má veľkú schopnosť akumulovať sacharidy, pri zachovaní obsahu kyselín, čo robí vína atraktívne. Veltlínske zelené je dobre rodivá odroda schopná produkovať vysoké úrody. Aj keď učebnice hovoria o 16 ton/ ha,  skúsenosti mnohých vinohradníkov potvrdzujú schopnosti tejto odrody dať cez 25 ton/ ha . Regulovanie úrody je preto žiadúce v záujme výroby vysokokvalitného vína.  Pri cukornatosti menej ako 19NM vína nie sú ani voňavé ani korenisté. Intenzívnu ovocnú vôňu a príjemný mandľový buket dosahuje víno z hrozna, ktoré dozrelo cez 19NM.

Ako teda chutí Veltlínske zelené?

Zatiaľ sme mu dali miesto medzi mladými vínami, ktoré majú jedno spoločné. Je pre ne typická ľahkosť a sviežosť. Vo vôni kvetinové tóny, ktoré nikdy netvoria široké spektrum prechádzajú do bohatých ovocných tónov. Stretnete sa s vôňou a buketom tropického ovocia, lipy, agátu, anízu, horkých a zelených mandlí, orechov a zeleného jablka. Farby sú príjemné, oku lahodiacich odtieňov zelenej a zelenožltej. Intenzita farby býva spravidla  nižšia. Obsah kyselín býva u nich zvyčajne vyvážený. To že niektoré z vín majú ich obsah vyšší, alebo nízky je len znakom ročníka, technologickej zručnosti vinára, jeho rukopisu,  alebo miesta odkiaľ odroda pochádza.

Asi budem pôsobiť ako veštec, keď napíšem, že Veltlínu zelenému predpovedám veľkú budúcnosť. Tá sa začne jeho renesanciou vo výsadbách vinohradov a zmenou technologických postupov v pivniciach. Kombinácia týchto dvoch faktorov prinesie malú zmenu vo vnímaní tejto odrody, ktorá prestane byť len odrodou,  z ktorej sa dá vyrobiť skvelé mladé víno. Aj keď viem, že prvá lastovička leto nerobí, ale celkom určite za ňou doletia aj tie ďalšie. Chcel by som vás s radosťou upozorniť, že cestičku k veľkým Veltlínom už na Slovensku začali dláždiť niektoré pivnice. Hoci na jednej strane ma to veľmi teší, tak na druhej strane nemám radosť z toho, že v takej veľkej ponuke vín si ich zatiaľ zákazníci nestihli všimnúť. Ak vás to zaujíma, tak si určite nájdite na webe vína, ktoré doniesli významné ocenenia z Medzinárodných konkurzov vín, Československej vinárskej ligy, alebo si len tak zájdite do Národného salónu vín, aby ste zistili, že Veltlínu  zelenému dnes patria štyri miesta v konkurencii s takými odrodami ako sú Tramín, Rizling, Pinot,  Sauvignon a Chardonnay.

piatok 20. augusta 2010

Vizitka odrody ~ Alibernet

Toľko príbehov, ktoré sa viažu na jednu konkrétnu odrodu, koľko ste počuli o Alibernete pravdepodobne neexistuje. Rozhodujúce je, že je to novošľachtenec, ktorý má pôvod na Ukrajine (Ukrajinský vedecký ústav vinohradníctva a vinárstva Odesa). Vznikol už v roku 1950 krížením odrôd Alicante Bouchet a Cabernet Sauvignon. Ako zaujímavý semenáč sa zásluhou Prof. Krausa dostal do Československa a od roku 1965 bol prihlásený do odrodových pokusov. Na zápis do Listiny povolených odrôd si musel počkať do roku 1975.

Odroda na Slovensku ku koncu roku 2006 zaberala 201,9 ha a v rokoch 2005 - 2010 sa jej vysadilo ďalších 79 ha čo znamená že jej význam na jednej strane nie je veľký, ale na druhej strane viac ako 30% nárast plôch svedčí o rastúcej popularite odrody nielen medzi vinármi ale hlavne medzi milovníkmi vína.

Prečo je Alibernet taký populárny? Prvým dôvodom bude určite ten, kvôli ktorému ho začali šľachtiť. Snahou bolo získať odrodu, ktorá bude mať v šupkách vysokú farbu aby sa dala použiť na vylepšovanie farby červených vín. Vysoký obsah antokyánových farbív, ktoré sú nielen v šupke ale aj v dužine. umožňuje pripraviť víno so skutočne intenzívnou, vysokou a tmavo-hlbokou farbou. To sa skutočne podarilo. Sami máte skúsenosť, že po ochutnávke Alibernetov ste mali modré nielen pery, jazyk ale aj zuby.

Publikácia z roku 1981 (Ampelografia, Dorota Pospíšilová, Príroda) tvrdí, že:
"... nepočíta sa s jej veľkých plošným rozšírením, je určená iba na sceľovanie vín ... bola by výhodnou odrodou na výrobu nealkoholických farebných hroznových štiav, najmä pre vysoké úrody, vysokú farebnosť a vysoký obsah kyselín ... "
Po pár desiatkach rokov sa odrode naučili rozumieť vinohradníci aj vinári a jej pôvodné vlastnosti už dnes dokážu formovať a usmerniť tak, aby z hrozna získali nielen víno ktoré bude mať veľké výnosy a vysokú farbu, ale bude mať a ohromný zrecí potenciál na veľké víno.

Sami poznáte zo svojho okolia vinárov, ktorí rok čo rok pripravujú pre nás Alibernety, ktorú sú lepšie a lepšie. Mohol by som napísať jeden zoznam vinárstiev a vín, ktoré sa nielen v zahraničí uchádzali o medailové umiestnenia a ďalší zoznam tých ktorí tie ocenenia doviezli.

Potvrdením bude aj krátka pasáž z knihy, ktorá vyšla o 25 rokov neskôr a kde sa píše, že: 
... víno môže dosahovať veľmi dobrú akosť a môže byť dostatočne plné pri menšom objeme úrody a v teplých podmienkach. V teplejších podmienkach je kvalita tohoto kabernetového vína zvlášť dobrá ...
Môj TIP: 
  •                 Alibernet 2005 JM Vinárstvo Doľany
  •                 Alibernet 2006 Vinárstvo Trnovec
  •                 Alibernet 2006 Karpatská Perla
  •                 Alibernet 2009 Pivnica Radošina

Máte svoj vlastný tip na skvelý Alibernet, ktorý vám dlho zostal v pamäti, alebo ho ešte máte uložený vo vlastnej vinotéke a odkladáte si ho na zvláštnu príležitosť?