piatok 18. septembra 2009

Bouvierovo hrozno


Jedna z verzii pôvodu odrody hovorí, že ju objavil v roku 1900 Clotar Bouvier vo svojej vinici v Slovinsku.
Ker viniča má bujný vzrast a plody sú menšie. Občas dosahujú strednú veľkosť a bývajú riedke a krídlaté. Bobule sú guľaté, stredne veľké a v technologickej zrelosti majú zelenú až zelenožltú farbu, ktorá je na slnečnej strane výrazne žltá. Šupka bobule je hrubá a pevná.  Dužina veľmi šťavnatá – mäsitá a príjemne aromatická. 

Odrode sa darí v hlbokých, úrodných a živinami dobre zásobených pôdach. Nemožno ju však považovať za náročnú na polohu pretože znáša aj výsušné pôdy. Dozrieva dobre aj v ľahších, priepustných pôdach a na naviatych pieskoch. Jedinú vec, ktorú treba mať na zreteli je nízka rezistencia voči mrazom, preto ak sa rozhodujete s výsadbou dbajte na bezmrazovú polohu. 

Z hľadiska úrodnosti možno považovať Bouvier za stredne rodivú odrodu s nižšou úrodnosťou v dôsledku malých strapcov. S výnosom do 7 t/ha ju možno zaradiť medzi vysoko kvalitné odrody, ktoré poskytujú vína s prívlastkom. Nezriedka dosahuje cukornatosť cez 25 °NM a podľa odbornej literatúry je schopná tvorby cibéb. Bouvier pučí na jar v druhej dekáde apríla a kvitne okolo 10. Júna. Bobule mäknú už koncom júla, ale  so zberom sa nemusíte ponáhlať pokiaľ máte pod kontrolou vývoj organických kyselín v hrozne. Podľa učebníc sa zberá zvyčajne v druhej polovici septembra. 

Vinohradníci, čo majú skúsenosti s touto odrodou Vám povedia, že na koreňoch vydrží aj dlhšie, ale vzhľadom na skoré dozrievanie sa vžilo použitie tejto odrody predovšetkým na burčiaky a mladé skoré vína.
Vína, ktoré som mal do teraz možnosť ochutnať boli vždy plné, dlhé, vyzreto široké, extraktívne a príjemne aromatické až korenisté. Prevažná väčšina voňala jemne po muškáte, muškátovom orechu, zriedka po klinčekoch. Prevažujúcou vôňou bola aj tak ovocná. Hlavne zrelý grapefruit a často jemný odtieň broskyne. 
Tam kde v pivnici dávali pozor na zachovanie harmónie kyselín to boli vína veľmi príjemne a lahodné.

Vo svete bieleho vína kde všetci píšu o Pinote, Rizlingu, Sauvignone a Chardonnay nie je veľa miesta pre tradičné odrody, ktorých pestovanie sa stáva obmedzené a do budúcnosti málo perspektívne. Bolo by skvelé, ak by táto odroda zostala doplnkovou odrodou. Ako dobrý dôvod na jej zachovanie v našich výsadbách je tendencia vyspelých konzumentov, ktorí radi siahajú po dobrých špecialitách. Pokiaľ ste sa ešte nerozhodli, čo vysadiť v nasledujúcich rokoch a chcete byť čímsi výnimoční a odlíšiť sa od ostatných Bouvier môže byť pre vás tou odrodou, ktorou sa dostanete do povedomia vašich budúcich zákazníkov.

sobota 5. septembra 2009

Čo majú spoločné divadelné kulisy a gastronómia

Je veľmi isté, že na mieste, ktoré sme vytvorili, chceme dokonalé prostredie, v ktorom sa naši zákazníci chcú cítiť bezpečne a príjemne. Považujme to za prirodzené, pretože chcú dostať za svoje peniaze hodnotu, o ktorej si právom myslia, že im patrí. Gastronómia je súčasťou celého tohoto kolotoča, ktorý sa krúti len a len pre zákazníkov. V súčasnosti to nie je len miesto, kde sa dá dobre najesť,  alebo uhasiť smäd, ale aj miesto, ktoré poskytuje ľuďom zážitky od výmyslu sveta. Je to miesto, ktoré ich  vťahuje do interaktívnej hry, kde na jednej strane je javisko, na ktorom mu predstavujeme nekonečnú variáciu zážitkov vôní a chutí a na strane druhej sú to práve naši zákazníci, od ktorých chceme aby sa na tej hre s nami podieľali. V gastronómii hosťa v prvom rade upúta interiér, jeho design, použité materiály, hudba, personál a až potom nasledujú zážitky z jedla, nápojov a vína. Zmysly každého zákazníka zaujme pozorovanie kuchárov pri príprave jedla, alebo jeho zapojenie do procesu varenia, ktoré začína výberom surovín na jeho prípravu. Takýto koncept ponúka zážitková gastronómia, v ktorej sa spája rozmanitosť chutí a vôní rôznych produktov. Zážitková gastronómia má veľa podôb a foriem. Niečo iné poskytuje malá reštaurácia s tradičnou kuchyňou, iné  reštaurácia „slow food“, koncept otvorenej kuchyne má tiež svoje čaro a iných zaujme etnická kuchyňa. Naproti tomu v tematických baroch bude situácia veľmi podobná reštauráciám, ktoré  postavili filozofiu na tematických hostinách. Už  nie je nutné byť sýty a nebyť smädný, ale zo stolovania sa stala spoločenská udalosť, ktorá predpokladá určitú kultúrnu úroveň prostredia a zákazníkov. Veď kvôli nezvyčajným zážitkom sú ľudia ochotní cestovať a spoznávať krajiny a ich kultúru.