Debaty o polemiky o tom ako v našich podmienkach nedozrieva modré hrozno a funenie nad tým, že naše červené vína stoja za mačku belú, nájdete na vínových fórach krížom krážom po celom internete na českej aj na slovenskej strane. Ak vezmeme do úvahy fakt, že sme v najsevernejšej vinohradníckej časti zeme, kde sa pestuje hrozno, potom dáme za pravdu tým čo tvrdia že v tejto zemepisnej polohe to nejde. Áno, súhlasíme všetci, že to nejde tak ako v stredomorí a zároveň sa tešíme, že u nás to ide trochu inak. A práve to inak je z hľadiska atraktivity našich vín tak veľmi dôležité.
Ak však budeme všetky tie vína, ktoré sa podarili a priniesli zo zahraničia ocenenia považovať za vec náhody, alebo za výnimky na ktorých sa naši vinári učili robiť skvelé vína, potom vďaka bohu ta tie náhody a omyly. Veď sa zároveň učili a učia aj to, ktorá odroda na ktorej lokalite ako a kedy správne dozrieva, čo je tiež jeden z prvých krokov k tomu, aby sa u nás stala výroba skvelých červených vín samozrejmosťou. No na druhej strane pokiaľ to vinári nepokazia, tak červené vína ktorými sa môžeme potešiť už dnes je celá veľká hromada.
No a keď sa vám nepáčia tak si kúpte také aké sa vám páčia, alebo na aké máte práve chuť. Aj ja keď chcem ovocné monštrum z Austrálie tak si ho kúpim, ale nebudem ho porovnávať so sudovkou z Modrého Kameňa, ktorá ma potešila minulý týždeň. Ale kritizovať víno len kvôli tomu, že má svoj prirodzený prejav alebo vzhľad len preto, že to inde robia inak považujem za nedôstojné. Víno má rôzne podoby v štýle, ktorý vychádza z každej pivnice alebo rúk vinára. A to robí víno atraktívnym, zaujímavým, charakteristickým, špecifickým, neopakovateľným častokrát neodolateľným, ale v každom prípade hodným pozornosti.
Víno má tmavú rubínovú až bordovú farbu s odleskami oranžovej na okrajoch menisku. V pohári na pohľad nepôsobí mohutne ani lenivo. Má nevtieravú jemnú a veľmi kultivovanú vôňu po ovocí, sušené slivky, plody čiernej bazy a ešte aj vanilka. Aromatické látky sú pekne vrstvené jedna na druhú a na konci vás prekvapia tóny sušených makovíc a čierneho korenia. Chuť vína je aj po toľkých rokoch svieža a živá, plná a vyzretá. Víno nie je opulentné (má 11.5% alk.) ani ťažké, skôr krehké a lahodné, so stále príjemnými kyselinami. Ovocná zložka a vanilka je zrejmá aj v chuti a mieša sa s bohatými trieslovinami a mäkkými tanínmy. Záver patrí zamatovo hladkému a dlhému dojmu.
Potešil som sa, že neklamalo, ale aj tomu, že ďalšie dva roky života mu opäť pridali na kráse. Vraj sa hovorí, že v najlepšom treba odísť. Tomuto vínu sa to podarilo. 11 rokov predstavuje jeho vrchol a ja sa priznám, že aj keby v krabici boli ďalšie fľaše už by som ich neodkladal. Všetko má totiž svoj čas. Ďakujem Vám pán President.
Povedzte, podarilo sa vám už zo zvedavosti, alebo len tak čistou náhodou ušetriť nejaké víno takú dlhú dobu v pivnici? Ak ste ho otvorili ako vám chutilo? Aké najstaršie víno máte vo vašej vinotéke?
