štvrtok 28. mája 2009

Pôvodné odrody vs. novošlachtence"

Ak ste profesionál, ktorý sadí, alebo ste zákazník, ktorý hľadá víno, ktoré mu bude chutiť, vždy si kladiete otázku, ktorá súvisí s polemikou „ pôvodné odrody versus novo šľachtence“. 

Občas  aj náhody berieme ako fakty, pretože sa stali súčasťou nášho každodenného života. Ako nové odrody viniča, ktoré sa zaradili medzi pôvodné v Listine povolených odrôd. Dnes sa už málokto pýta na Pálavu, Devín, Aurélius, Zweigeltrebe, Alibernet a mnohé ďalšie, pretože sa akosi udomácnili a stali sa známe. Iné zase zostali v ich tieni a stali sa nenaplnenou ambíciou šľachtiteľov. Všetci budeme súhlasiť s tým, že ich práca nevyšla nazmar. Na mnohých miestach po celom Slovensku, v rôznych vinohradníckych rajónoch, nájdeme obdivovateľov aj takýchto odrôd, ktoré síce nenadobudli širšie poznanie ani väčší ekonomický význam, ale stali sa miestnou špecialitou. Môžeme spomenúť Breslavu, Kerner, Cabernet Moraviu, Dunaj, Dornfelder, alebo taký Hron. Viete o tom, že aj napriek tomu, že niektoré z nich sú zatiaľ v procese odrodových skúšok, umiestňujú sa na súťažiach a konkurzoch vín na popredných miestach. To všetko svedčí o tom, že rozhodnutie vybrať danú odrodu a práve ten jeden klon bolo možno náhodné, ale správne.

Pre vašu predstavu o tom, aká časovo náročná je práca šľachtiteľa, by som rád uviedol prvú  slovenskú registrovanú odrodu, ktorá dostala meno Devín. Pre mnohých neznáma a pre iných odroda so synonymom excelentnej kvality. Trvalo dlhých 39 rokov, čo je možno pol ľudského života,  kým sa túto odrodu podarilo zapísať medzi tradičné odrody. Vznikla ešte v roku 1958 ako kríženec Tramínu červeného a Veltlínskeho červeno-bieleho. Kríženie uskutočnila vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave pani Dorota Pospíšilová a do života jej ju pomáhal uviesť predovšetkým pán Ondrej Korpáš. Pre nás laikov je nepredstaviteľné aby sme sa s radosťou takú dlhú dobu zabávali takmer s tisíckou semien, z ktorých nám vyrastie len 1/3. Prísnym výberom prešlo 14 typov sadeníc, ktoré sa testovali dovtedy, kým nebolo zrejmé, ktorá z nich má najlepšie pestovateľské vlastnosti. V súčasnosti výmera tejto odrody na Slovensku predstavuje takmer 143 ha / údaj k 31.12.2006 /.

pondelok 18. mája 2009

ALIBERNET 2004, STREKOV

Myslím, že máme do činenia s vôbec prvými nadšencami, ktorí sa pričinili o terroirové vína, alebo prvé vína s apeláciou. Strekovské vína majú neopakovateľný charakter, aký nenájdete v iných vínach. Znalci tvrdia, tento ich charakteristický výraz nájdete aj u mnohých ďaľších výrobcov, ktorí nakupujú hrozno v Strekove a spracovávajú ho desiatky kilometrov od vinice. Vína majú tabakovú – dymovú vôňu, bohatú mineralitu zo zemitými tónmi. Taký je aj Alibernet, ktorý Strekov preslávil. Nie je to úžasné čítať na etiketách renomovaných slovenských výrobcov, ktorí sa bijú o Alibernet, že pôvod hrozna je práve v strekovských vinohradoch. 

Hlboká rubínová farba, ktorá je nezameniteľná a pre Alibernet charakteristická. Po dekantácii sa víno pokojne a "majestátne" otvára. Víno má koncentrovanú korenistosť a po chvílke rozoznáte dymové a tabakové tóny. V chuti robustné, plné, korenisté s výraznou trieslovinovou štruktúrou a príchuťou po drobnom bobuľovom ovocí. Ak máte pocit, že sa vám niečo nezdá, pravdepodobne budete v chuti cítiť praženú kávu a prepálene sušené slivky. Chuť je dlhá, pre niekoho tvrdá pre vyšší obsah kyselín a trieslovín. Víno so zrecím potenciálom aj vo fľaši, hoci by mu viac pristalo ak by ho vinári nechali o čosi dlhšie v drevenom barikovom sude.