utorok 31. júla 2012

Malokarpatský zelený drahokam

Keď som pred dvomi rokmi čítal článok "Aké si slovenské Veltlínske zelené?* celkom som sa potešil, že sú na Slovensku ľudia, ktorí tejto odrode veria a majú ju radi. Nie preto, že za Dunajom v Rakúsku nájdu veľa pekných svetoznámych kúskov, ale preto že rovnako dobré vína vyhľadávajú aj v Malých Karpatoch, v Požitaví, na modrokamensku alebo na vulkanických pôdach v okolí Sobraniec. 

Za dva roky toho môžete vo vinárstve veľa zmeniť. Kúpite si novú technológiu, vyberiete si nových ľudí, alebo vysadíte vinohrad. To sú zmeny, ktoré si na jednej strane môžete všimnúť, ale na strane druhej výsledky týchto zmien sú sotva badateľné. Kým sa naučíte s novou technológiou pracovať a rozumieť jej, to tiež chvíľku trvá. Tak ako potrebujete trpezlivosť na to, aby ste boli s výsledkom experimentov s technológiami spokojný, rovnakú potrebujete počas čakania na prvý zber hrozna, ktoré ste práve vysadili.

V našom vinohradníckom živote máme jedno veľké šťastie. Nemusíme experimentovať s odrodami, pretože to za nás urobili naši predkovia, ktorí nám po sebe nechali v pôde pevne zasadený zelený drahokam ~ Veltlínske zelené. V rakúskom Wachau podľa zeleného drahokamu Smaragd, označujú prestížnu kategóriu vína, ktoré musí mať 100% pôvod hrozna v tejto oblasti a najčastejiše je pripravené z odrody Veltlínske zelené a Riesling.
V našich vinohradoch nájdete vysadených 16 ha Veltlínskeho zeleného, čím sme jej prisúdili nielen mimoriadny význam, ale aj prvenstvo. Ak pôjdete v najbližšej dobe okolo nás, presvedčte sa, že na poličke v našej vinotéke môžete nájsť Veltlínske zelené pripravené v troch štýloch:
  1. ako mladé svieže víno z ročníka 2011
  2. robustné a bohaté z famózneho ročníku 2005, ktoré je dokonale posadené na jemne vypálenom barikovom dreve
  3. limitovanú edíciu *Klasik* z ročníka 2009, pri ktorej sme oprášili pôvodné technologické postupy našich vinárskych predchodcov a pokúsili sme sa vyrobiť tradičné víno, bez veľkých zásahov do fermentačného procesu a do procesu zrenia vína
Ako sa vám páči slovenské Veltlínske zelené? Máte túto odrodu radi? Ako často ju kupujete a z ktorej vinohradníckej oblasti?

piatok 27. júla 2012

Modrý Portugal

Kto z vás nemá rád ovocie a odolá čerstvej štrúdli, ktorú práve vytiahli z pece. Pekne voňavej, naplnenej jabĺčkami, tvarohom, alebo makom. Mnohí si určite pamätáte, že ju naše babičky a mamy dopĺňali príjemne kyslastými hrozienkami zo štrudláka. Pre mladú generáciu nič nehovoriaci názov, evokujúci príbuznosť so sladkou pochúťkou, v sebe skrýva meno pôvodnej odrody hrozna, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou histórie slovenského a rozhodne malokarpatského vinohradníctva. Ak ešte ani teraz netušíte o ktorej odrode hovoríme, prezradím vám že ide o Modrý Portugal, ktorý preslávil mnohé vinohradnícke obce ležiace v severnej časti Malých Karpatov  oveľa skôr, ako to urobil František Hečko vo svojom románe Červené víno. 


Táto nenáročná odroda, ktorá dozrieva oveľa skôr ako Frankovka modrá sa takmer stratila v mori vín, ktoré sú pripravené z medzinárodných odrôd, ktorých mená znejú pre našich zákazníkov akosi príťažlivejšie a atraktívnejšie. Na druhej strane, ak vedľa seba pri anonymnej degustácii postavíte Modrý Portugal, Merlot, Pinot, alebo Cabernet Sauvignon, tak ten rozdiel už nebude taký výrazný. Akokoľvek neatraktívne vám bude znieť jeho meno pri chuti a vôni sa môžete dostať do omylu, pretože ho budete považovať za vášho favorita alebo rovno za víno večera.

Vždy vás prekvapí jeho elegantná rubínovo červená farba, ktorá má širokú škálu intenzity. Na okrajoch pohára sa často stretnete s rubínovým odtieňom a prenikavou karmínovou iskrou čo je popis, ktorý sa hodí k akémukoľvek vínu. To robí farbu a samozrejme aj odrodu veľmi atraktívnu. Pri chutnaní vína sme častokrát veľmi netrpezliví a nečakáme na to kedy sa víno otvorí. Mnohé portugaly potrebujú chvíľku na to aby sa otvorili, vlastne to potrebujú mnohé červené vína. Vo vôni vás víno veľmi často prekvapí ovocným dotykom práve zrejúcich sladkých višní a z hĺbky pohára sa vám vynoria elegantné tóny pekne zrelých kôstkovín. Občas objavíte víno, ktorého ovocné arómy sú ešte obalené jemnou štruktúrou korenistých a dymových tónov, ktoré im darovali drevené sudy. Dlhodobé vyzrievanie v dreve môže obohatiť víno o priehrštie vanilkových tónov, ktoré vám zaručene pripomenú sladkú, ovocnú štrúdlu. 
 
Modrý Portugal má zvyčajne pikantnú chuť, ktorej dominujú šťavnaté ovocné kyseliny. Triesloviny nebývajú bohaté, ale prekvapia jemnou štruktúrou. Ak bol naviac drevený sud jemne opálený ohňom, zanechá v chuti rovnako ako vo vôni nevtieravé stopy vo forme zrelej kôstkoviny, korenia alebo tabaku. 

Od nepamäti sa odroda Modrý portugal spája hlavne s Malými Karpatmi. Darí sa jej na Hornoorešianskych vŕškoch, ale aj v okoli Skalice alebo  na južnom Slovensku. Podľa poslednej štatistiky odroda na Slovensku tvorí len 0,5% celkovej plochy vinohradov s výmerou 109,1 ha. Azda najväčšiu ucelenú výmeru nájdete u nás na ploche 9 ha. Portugal nepozná lepšie a horšie roky, pretože vždy dokáže priniesť spravodlivú úrodu do pivnice vinára. Mnohoročné skúsenosti priniesli poznanie potenciálu tejto autentickej odrody hrozna, ktorá pri veľkej súťaži s inými krami a pri vhodnom zaťažení poskytuje atraktívne vína s vysokou kvalitou, ktoré sa vedia presadiť vedľa medzinárodných odrôd. 

Aj v chotári Suchej nad Parnou rastie mladý Modrý Portugal. Je vysadený na historickom hone, na ktorom sa pestoval vinič už v 14. storočí. Mocné  kmienky zapustili svoje korene veľmi hlboko. Stráži ich pôvodná kaplnka, ktorú vinohradníci obnovili z vďaky za záchranu odrody Modrý Portugal na pôvodných kolových viniciach pred fyloxérou.

Vyskúšajte náš Modrý Portugal z posledného ročníka 2011. Bojoval o umiestnenie do Národného Salónu vín a o tri týždne sa pobije s ďaľšími 10 000 vzorkami o medailu na medzinárodnej súťaži vín AWC Vienna.

piatok 20. júla 2012

Leto vo vinici

Pre prevažnú väčšinu z nás je predstava leta spojená s oddychom a dovolenkou pri mori alebo v lese. Mnohí z vás dokonca podľahli čaru vinárskych destinácii. Hodiny a dni strávené potulkami vo vinohradoch a každý večer okorenený grilovaním na terase vidieckych domov v spojení s dobre vychladeným vínom, nám otvárajú dvere k poznaniu života ľudí, ktorý ho zasvätili práci s hroznom a vínom. Málokto z nás si uvedomuje, že existuje niekoľko málo chutí a vôní, ktoré o lete dokážu povedať oveľa viac ako blednúca spomienka na zážitok spred niekoľkých rokov. Určite si dokážete predstaviť nádherné, čerstvé, šťavnaté plody višní, sladkej marhule alebo broskyne. 


V tomto období u nás v Malých Karpatoch dozrieva veľa ovocia, vrátane hrozna o ktoré sa denno-denne staráme. Len pred nedávnom kvitlo, ale už dnes má pomerne veľké plody, ktoré budú onedlho voňať. Jedného dňa nám ich šťava nežne pohladí jazyk a prestanú chutiť na kyslo. Od toho momentu v každom vinohradníkovi rastie nepokoj aby ich dokázal zrelé a zdravé doviesť do pivnice bez toho, aby mu z nich príroda ubrala čo najmenej. 

Asi nebudem ďaleko od pravdy ak napíšem, že v lete nepoznám nič lepšie na osvieženie ako práve odtrhnutú zrelú broskyňu. Milujeme ju nielen pre jej jemnú, zamatovo hodvábnu pokožku ale hlavne pre jej bohatú, plnú a dlhotrvajúcu chuť. Už pri prvom dotyku končekmi prstov si predstavujem neuveriteľnú vitalitu jej krehkých do ružova sfarbených kvietkov, ktoré vyrastú skôr ako prvé zelené listy stromu. Prvé sústo spôsobí na jazyku hotovú explóziu a roztancuje chuťové poháriky, ktoré vás potešia jemnosťou okvetia ruží a pikantným, šťavnatým prejavom. Občas máte pocit, že vás prekvapila aj nevtieravou citrusovou dochuťou, tak ako ju veľakrát spoznáte vo vínach Tramín červený alebo Veltlínske zelené. 

Mnohé z uvedených zážitkov vo vínach sú produktom mágie huby Botrytis cinerea, ktorá sa občas na jeseň priplazí pod rúškom hmly do našich vinohradov, aby sa nasýtila šťavou bobúľ hrozna. Neviem prečo, ale u nás si vybrala odrodu Chardonnay, ktoré jej chutí najlepšie. Za to, že ju počas hodovania necháme na pokoji, neodíde bez poďakovania. V pivnici nám vždy nechá odkaz vo forme vône, ktorá vám pripomenie kuchyňu plnú žltej dužiny broskýň, ktoré práve zavára vaša babička.

streda 18. júla 2012

Potešíme sa každému bicyklu



Spomenul som, že veľa voľného času trávim v sedle biku. Preto na webe často hľadám nejakú inšpiráciu a zaujímavosti zo sveta bicyklov. Včera ma celkom zaujala informácia ako sa veľkí designeri púšťajú do projektov v spolupráci s mestami. Kľúčové slovo v tomto prípade nebol bicykel ale Bordeaux, ktoré považujem za hlavné mesto červeného vína. Ak sa mám priznať, tak to je vinárska destinácia na ktorú sa veľmi teším, pretože to je jedna z mála ktorú som doposiaľ nenavštívil. Ak sa tam najbližie dostanem, tak verím tomu že mojím sprievodcom na potulkách po brehu rieky Gironde bude tento bike od Philippe Starcka, ktorý ho stvoril pre toto vinárske mesto.


Bicyklovanie je nielen zdraviu prospešné, ale vo veľkých mestách celkom urcite prispieva k ekologickému správaniu jeho obyvateľov. Koniec koncov ten kto si dokáže plánovať čas, chce si oddýchnuť a užiť si krajinu a popritom aj urobiť niečo pre svoje zdravie vie že bike je veľmi dobrá alternatíva. Vedia to aj naši priatelia, ktorí tento rok otvorili jarnú cyklistickú sezónu jazdou k nám do Dolian a urobili tak takmer 200 km naprieč Malými Karpatami.

Neboli prví ani poslední, čo sa u nás radi na bikoch zastavia, aby sa občerstvili prípadne si niečo so sebou kúpili. U nás je totiž každý bike a jeho majiteľ vítaný. Priznajte sa máte doma bicykel? Alebo ste príliš pohodlní a všade chodíte autom? Myslíte si že sú naše vinárstva, reštaurácie, penzióny a hotely pripravené prijať bicykle a bicyklistov?

streda 11. júla 2012

Ambasador vín

Modrý Portugal mnohí zaraďujú k jednoduchým a nezaujímavým vínam. Víno, ktoré naviac neoprávnene so sebou už dlhé roky nesie znamenie podradného vína. Preto robíme všetko preto, aby sme to zmenili. Pred mnohými rokmi patrilo ku koloritu Malých Karpatov a my si tiež bez neho svoj život nevieme predstaviť.

Keď sme kúpili prvú pôdu a premýšľali čo by bolo na nej vhodné vysadiť, voľba padla jednoznačne na malokarpatskú klasiku, za ktorú túto odrodu považujeme. Preto sme Portugalu vysadili 9 ha a je u nás po Veltlíne zelenom druhou najrozšírenejšou odrodou nášho chotára. V tomto roku opäť patrila medzi veľmi dobre hodnotené vína aj na nominačných výstavách do Národnému Salónu vín SR a dostala sa do záverečného výberu medzi 400 najlepších vín z ktorých hodnotitelia vybrali TOP 100. 

Modrý Portugal má svojich prívržencov a niektorí sú mu obzvlášť naklonení. Čítajte prečo má rád túto odrodu Ivan Vojtek, ktorý spolu so spevákom Martinom Babjakom nosí označenie *Ambasador* vín JM Vinárstvo Doľany.
zdroj: http://goo.gl/3jwqR3

streda 4. júla 2012

Spoveď mladého vinára ... a takto nejako som vyrastol z plienok

Každý kto sa narodil v Malých Karpatoch sa narodil vo vinohradoch a tomu zvyčajne aj víno robí spoločnosť už od malička.  Môj otec vysadil s dedom prvých 120 koreňov viniča niekde na konci 70 rokov minulého storočia a o pár rokov neskôr k nim pribudlo ďalších 800 štepov.  Ja som došiel na hotové, ale škrabať som sa musel naučiť, tak ako každý v Malých Karpatoch. Poznáte to z vlastnej skúsenosti, ako nám všetci dospelí radi tvrdia, že nám mladým práca veľmi nevonia. Ja zase tvrdím to, že práca nám nesmrdí ani sa jej nevyhýbame. Len v porovnaní s inými ponukami, ktoré nám život v mladosti denne servíruje máme na ňu veľmi málo času. Sú aj príjemnejšie veci. Časom aj tak všetci prichádzame k rozumu ako naši rodičia a tých niekoľko šťastlivcov začne robiť zmysluplnú prácu, ktorá ich baví.

Keď som nastupoval na strednú vinohradnícko - vinársku školu v Modre, nemal som ani páru o tom čo by ma mohlo v živote baviť a čo by som chcel robiť. Na šťastie pre mňa nikdy nikto na mňa nerobil žiadny nátlak, aby ma presvedčil o tom ako by mala vyzerať moja budúcnosť.  Myslím si, že to bolo správne, pretože k presvedčeniu, že moja budúcnosť je víno som dospel postupne a sám som si ju vybral. Rozhodovali naozaj maličkosti, ktorých sa za posledných pár rokov nahromadilo neúrekom.

Pamätám si na príjemnú slávnosť AWC Vienna Gala Night v roku 2008 v impozantnej budove viedenskej radnice, kde si bol otec prevziať zlatú medailu za červené víno Alibernet 2006 Gold Line. Pohybovať sa vo svete vína sa mi začalo páčiť. Už som v ňom nevidel len tvrdú prácu vo vinici alebo v pivnici, ale aj možnosť veľa sa naučiť, stretávať sa a zhovárať sa s inými vinármi a mať radosť nielen zo svojho úspechu ale aj úspechu iných. Potešenie z vína v takej atmosfére by som doprial každému, kto sa chce naučiť rozumieť vinárom aj vínu.

Posledná skúsenosť, ktorá ma presvedčila, bola moja cesta do Južnej Afriky pred dvomi rokmi. Nepýtajte sa ma ako sa mi páčilo Kapské mesto. Určite je pekné. Oveľa viac si z cesty spomínam na vinohrady a vinárov, ktorých sme navštívili a na vína, ktoré sme ochutnali. Predovšetkým červené. Tie ma zaujali oveľa viac ako biele.  Tam som si povedal, že raz budem v rukách držať rovnaké ocenenie za víno ako môj otec na AWC Vienna.

Mojimi ústami zatiaľ neprešlo veľa vína a viem, že mám málo skúseností. Dôležité však je, že sa mám na koho obrátiť a aj to že sa môžem s mnohými ochotnými ľuďmi poradiť, čo si od samého začiatku nesmierne vážim.  Aj to málo vína, ktoré som ochutnal na mojich cestách ma inšpirovalo k tomu, aby som začal formovať svoju vlastnú víziu o tom, aké víno chcem vyrábať. Moji priatelia chcú dnes rozhodne piť aj iné víno ako pijú ich otcovia. Tak prečo im ho neponúknuť. Ja viem, že predstava zákazníka o víne vychádza z jeho predchádzajúcich skúseností a zvyklostí, ale tam kde nie je ponuka nebude ani dopyt. Preto sme doma takmer rok diskutovali o tom či je vhodný čas na to aby som urobil prvý pokus a realizoval vlastnú predstavu o červenom víne.  Verte mi, že to nebolo ani ľahké a už vôbec nie jednoduché. Koniec koncov raz je vždy po prvýkrát, čo bol posledný argument, na ktorý v rodine počúvli.


Rok 2010 mi priniesol dve veci. Na jar som sa začal starať o svoj vinohrad a na jeseň som nastúpil na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, s cieľom študovať vinárstvo a vinohradníctvo.  Môj vinohradnícky hon má 2,5ha, nachádza sa v katastri obce Dolné Orešany, volá sa Grefty a pestuje sa na ňom Cabernet Sauvignon. Korene sú mladé, majú ešte len 12 rokov a na jednom ha ich nájdete 4630 ks v spone 2,4 x 0,9 m. Prvé víno z nich už niekoľko mesiacov zreje v pivnici.

Text:  Marek Mikuš